Pri príjmoch zo zahraničia vždy občanom Slovenskej republiky odporúčame, aby si preštudovali príslušnú legislatívu ohľadne úpravy zdanených príjmov v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia. Mnoho z nich si totižto mylne myslí, že ak sú občanmi Slovenskej republiky, tieto povinnosti sa ich netýkajú. Uvedené zmluvy má Slovenská republika podpísané so štátmi a teda je nutné si ich preštudovať.
Hlavným základným kameňom tejto problematiky je správne určenie rezidentstva. V praxi to znamená, že kde je osoba rezidentom, tam zdaňuje svoje celosvetové príjmy. Národná legislatíva tieto podmienky určuje. U nás to znamená, že rezident je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na Slovensku a zdržiava sa na tomto území minimálne po dobu 183 dní; alebo môže ísť o právnickú osobu, ktorej sídlo je na Slovensku. Hlavný problém nastane vtedy, ak súčasne dve krajiny majú tieto kritériá určené inak. Z toho titulu často môže nastať situácia, že osoba bude súčasne vedená ako rezident v 2 krajinách a teda jeho povinnosťou je zdaňovať príjmy dvakrát. Keď takáto situácia nastane, je nutné si naštudovať príslušnú legislatívu a jasne určiť, kde je osoba skutočne rezidentom. Tieto informácie sa nachádzajú v zmluvách, zväčša hneď na začiatku – „rozhraničovacie kritériá“. Ich sled je väčšinou podobný – a teda kde sa nachádza stály pobyt osoby, kde je stret životných záujmov, občianstvo osoby a pod. Ak si osoba určí na základe kritérií jednoznačnú krajinu, kde je rezidentom, tak tam bude odvádzať dane.
Čo sa týka zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, tá vychádza zo zmluvy OECD. Do zmluvy sa teda následne preberajú tie typy príjmov, ktoré majú byť bilaterálne upravené a tiež informácie k samotnému zdaňovaniu. Najdôležitejšími príjmami sú podľa zmluvy príjmy zo závislej činnosti, výhry, príjmy z umeleckej činnosti, príjmy z predaja nehnuteľností, starobný dôchodok a pod.
Mnohokrát však nastane situácia, že Slovenská republika nemá podpísanú s danou krajinou zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Zväčša ide o krajiny, s ktorými sa realizuje veľmi málo obchodných transakcií, alebo ide o „daňové raje“. Ak ide o situáciu, kde predmetom je výplata príjmu, kde je daňovník nezmluvného štátu, uplatňuje sa relevantná národná legislatíva (zákon o dani z prímov). Ak zmluva neexistuje, postup je upravený v zmysle zákona.
Nastávajú však aj situácie, kedy sa príjem zdaní dvakrát – čiže aj v štáte, odkiaľ príjmy plynú. Aby sa takejto situácií predišlo, príslušné metódy sú zakotvené v zákone o dani z príjmov. V súčasnosti poznáme dve metódy:
- vyňatia (častejšie využívaná) – znamená vyňatie príjmov, ktoré boli už zdanené zo základu dane v štáte, kde je osoba rezident, čiže výsledok dane je už ponížený o tú časť príjmov, ktoré boli zdanené v zahraničí a
- zápočtu – je možné započítať osobe už odvedenú daň v inom štáte na úhradu dane v štáte, kde je rezidentom.
