Beáta Sirotná
Jej prvé skúsenosti s účtovníctvom a ekonómiou nadobudla ešte na strednej – vyštudovala Obchodnú akadémiu Dudova 4 v Bratislave. Po maturite sa venovala spracovaniu účtovníctva v niekoľkých väčších spoločnostiach na pozíciách účtovník, personalista, ekonóm. Nasledovalo založenie spoločnosti, poskytujúcej vedenie jednoduchého a podvojného účtovníctva, spracovanie miezd a personalistiku, ekonomické poradenstvo a mnohé iné.

Uplatnenie si straty v daňovom priznaní – 2017

V článku sa pokúsime priblížiť problematiku odpočtu daňovej straty v daňovom priznaní za rok 2016. Odpočítavanie daňovej straty vedie k zníženiu základu dane a teda k zníženiu výšky dane. Odpočítavanie má však svoje pravidlá, ktoré sa mnohokrát adaptovali a nie je tomu inak ani v tomto roku.

Každý rok si firmy alebo podnikateľské subjekty zisťujú mieru svojej úspešnosti alebo neúspešnosti na príslušnom trhu. Mieru úspešnosti môže podnikateľ zhodnotiť prostredníctvom účtovníctva a uzávierky, kde vie zistiť, či dosiahol zisk alebo stratu. „Medzi ziskom a základom dane je určitá súvislosť, avšak nie vždy ide o rovnakú sumu. Tak to platí aj medzi stratou a daňovou stratou. Hlavným dôvodom uvedených rozdiel medzi týmito sumami je najmä to, že nie každý výnos je z daňového hľadiska považovaný za zdaniteľný, a tiež nie každý náklad je považovaný za oprávnený daňový výdavok. Základ dane a daňová strata sa podľa zákona č. 595/20003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vypočítavajú porovnaním zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov. Daňovú stratu môžeme chápať ako rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy. Daňová strata teda vzniká vtedy, ak bola hodnota daňových výdavkov vyššia ako suma zdaniteľných príjmov.

Pri určení daňovej straty sa postupuje rovnako, ako pri zisťovaní základu dane z príjmov. Podnikatelia, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo si vedú daňovú evidenciu, alebo si uplatňujú paušálne výdavky, vychádzajú z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Daňovníci, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva, vychádzajú z výsledku hospodárenia. Netreba zabudnúť, že výsledok nie je pripravený okamžite, pretože je ho nutné upraviť o pripočítateľné a odpočítateľné položky. Až po realizovaní týchto úprav zistíme základ dane.

Daňovú stratu môžu dosiahnuť všetky podnikateľské subjekty s príjmami z podnikania, ktoré si uplatňujú preukázateľné výdavky vedením daňovej evidencie, jednoduchého alebo podvojného účtovníctva. Podnikatelia, ktorí si uplatňujú paušálne výdavky, daňovú stratu vykázať nemôžu. Taktiež je dôležité upozorniť, že daňovú stratu nie je možné výkazať pri príjmoch zo závislej činnosti, príjmoch z kapitálového majetku a ostatných príjmoch.

Daňová strata sa dá odpočítať od základu dane z príjmov daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od čiastkového základu dane z príjmov z podnikateľských aktivít. Momentálne je v platnosti, že daňová strata je odpočítateľná od základu dane z príjmov rovnomerne a to počas 4 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacíh období, a to začiatkom zdaňovacieho obdobia bezprostredne nasledujúcom po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová strata vykázaná.

 

Z praxe môžeme konštatovať, že často môže nastať situácia, že nárok na odpočet daňovej straty v príslušnom zdaňovacom období vznikne, ale nebude možné ju uplatniť a časť daňovej straty daňovníkovi „prepadne“. Neuplatnená daňová strata alebo jej časť sa neprenáša do nasledujúcich zdaňovacích období, čiže zaniká nárok na jej odpočítanie. Najčastejšie k tejto sitácií dochádza vtedy, ak je 1/4 odpočítavanej daňovej straty (prípadne súčet viacerých) je vyššia ako základ dane v príslušnom zdaňovacom období, alebo ak daňovník aj v príslušnom zdaňovacom období dosiahne daňovú stratu.

Share

Beáta Sirotná

Dobrý deň! Volám sa Beáta Sirotná. Profesne sa venujem podvojnému a jednoduchému účtovníctvu, spracovaniu miezd, personalistike a ekonomickému poradenstvu.