Účtovníctvo: Vedenie účtovníctva v sústave podvojného účtovníctva v kocke
Kedy sa účtuje v podvojnom účtovníctve? Kto môže viesť podvojné účtovníctvo? V akých
účtovných knihách vedieme podvojné účtovníctvo? Čo znamená viesť podvojné účtovníctvo?
Akú legislatívu používam pri podvojnom účtovníctve? Aký je základný rozdiel medzi
jednoduchým a podvojným účtovníctvom? Z čoho sa skladá účtovná závierka?
Čo teda vlastne podvojné účtovníctvo je? Podvojné účtovníctvo nám poskytuje verný
a pravdivý obraz o faktoch, ktoré sú predmetom účtovníctva a navyše sú relatívne nezávislé
od požiadaviek daňových zákonov. Podvojné účtovníctvo sa mnohokrát považuje za základnú
sústavu účtovania alebo za vyššiu formu účtovania v porovnaní s jednoduchým účtovníctvom,
najmä pre jeho vypovedaciu hodnotu, ktorá obsahuje detailnejšie účtovné zápisy.
Kto môže viesť podvojné účtovníctvo? Podnikatelia, ktorí sú zapísaní v Obchodnom registri,
majú povinnosť viesť výhradne podvojné účtovníctvo. Táto povinnosť je rovnaká aj pre
fyzickú osobu, ktorá sa dobrovoľne zapísala do Obchodného registra. Čo sa týka legislatívy
v podvojnom účtovníctve, najčastejšie je používaný Zákon o účtovníctve 431/2002 Z. z. (od
01.01.2014 bude uverejnená novela zákona).
V sústave podvojného účtovníctva sa účtuje:
– pohyb majetku a záväzkov,
– rozdiel majetku a záväzkov,
– náklady a výnosy,
– príjmy a výdavky,
– výsledok hospodárenia.
Medzi účtovné knihy v sústave podvojného účtovníctva patrí denník, hlavná kniha a knihy
analytickej evidencie.
Denník je účtovná kniha, kde sa usporiadajú účtovné zápisy z časového hľadiska a ktorými sa
preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom období.
Hlavná kniha je účtovná kniha, kde sa usporiadajú účtovné zápisy z vecného hľadiska a kde
sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov na účty majetku, záväzkov, nákladov
a výnosov v účtovnom období.
Hlavnú knihu tvoria všetky syntetické a analytické účty, ktoré účtovná jednotka používa
a sú uvedené v účtovnom rozvrhu. Jednotka nesmie účtovať na účtoch, ktoré nie sú uvedené
v účtovnom rozvrh a nesmie otvárať účty mimo účtovných kníh.
Denník obsahuje tie isté prípady ako hlavná kniha, avšak chronologicky usporiadané. Denník
plní kontrolnú funkciu, preukazuje úplnosť účtovných zápisov a správnosť zaúčtovania do
obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia. Denník má viacero druhov, napr. pokladničný
denník, denník dodávateľských a vystavených faktúr.
Aký je však rozdiel medzi jednoduchým a podvojným účtovníctvom? Hlavným rozdielom
medzi jednoduchým a podvojným účtovníctvom je v tom, kedy výdavky a príjmy vstupujú
do zdaňovaných príjmov a výdavkov. Princíp jednoduchého účtovníctva je založený na
hotovostnom princípe, kedy príjmy a výdavky vstupujú do základu dane v momente ich
úhrady. V podvojnom účtovníctve je uplatňovaný princíp aktuálnosti. To znamená, že
náklady a výnosy vstupujú do výsledku hospodárenia vtedy, keď vzniknú bez ohľadu na
ich úhradu. Navyše, pri jednoduchom účtovníctve existuje povinnosť rozlíšenia na výdavky
a príjmy z pohľadu zákona o dani z príjmu na také, ktorých základ dane sú ovplyvnené a ktoré
naopak nie sú. Zaraďujú sa do uvedených skupín:
A. Príjmy
– z predaja,
– z predaja vlastných výrobkov a služieb,
– ostatné príjmy.
B. Výdavky
– prevádzková réžia,
– mzdy,
– za tovar,
– za materiál,
– odvody do fondov,
– iné výdavky.
Pri podvojnom účtovníctve je nutné poznať všetky účtové triedy, skupiny účtov a spôsob ich
účtovania. Každý účet má stranu „má dať“ a „dal“ (tzv. „šibeničky“ alebo „šibenice“) a na
jednotlivé strany účtov sa účtujú jednotlivé položky, každá vždy duálne, teda dva účty oproti
sebe. V tomto pohľade sa môže zdať podvojné účtovníctvo zložitejšie či náročnejšie oproti
jednoduchému účtovníctvu.
Čo sa týka účtovnej závierky, tá sa skladá z:
a.) súvaha – jej účelom je informovať o sume a skladbe majetku, záväzkov a vlastnom imaní,
b.) výkaz ziskov a strát – v ktorom sa vyčísli výsledok hospodárenia – zisk alebo strata,
c.) poznámky – sú zdrojom vysvetľujúcich informácií o účtovnej jednotke.
