V našom článku sa pokúsime priblížiť k problematike nezaradeného motorového vozidla do obchodného majetku spoločnosti a následného uplatňovania daňových výdavkov. Daňovník si môže vybrať pri používaní vlastného motorového vozidla, ktoré nie je zahrnuté do obchodného majetku jeden z nasledovných spôsobov uplatnenia daňových výdavkov:
1. Prvý spôsobom sú preukázateľné vynaložené výdavky na spotrebu pohonných látok a sadzba základnej náhrady za každý kilometer jazdy podľa zákona o cestovných náhradách. V uvedenej sume sú už zohľadnené odpisy, poistenie, údržba motorového vozidla a teda všetky prevádzkové náklady, ktoré súvisia s motorovým vozidlom. Sadzba základnej náhrady nezohľadňuje daň z motorových vozidiel, pretože nesúvisí priamo s prevádzkou vozidla. Daň z motorových vozidiel si môže daňovník uplatniť do daňových výdavkov a to bez ohľadu na fakt, či má motorové vozidlo zahrnuté do obchodného majetku alebo nie. Pri uplatnení sadzby základnej náhrady nie je dôležité, či sa motorové vozidlo používa na pracovnú cestu alebo na priame zabezpečenie príjmov, v oboch prípadoch je možné si uplatniť sadzbu základnej náhrady do daňových nákladov. Daňové výdavky vo forme sadzby základnej náhrady si podnikateľ môže uplatniť, ak použije vlastné vozidlo, nie však prenajaté. Pre rok 2014 je výška základnej náhrady stanovená v hodnote 0,183 EUR. Ak ide o nákladné motorové vozidlo, sadzbu základnej náhrady nie je možné použiť. Daňovník, ktorý používa vlastné vozidlo, ktoré je vyradené z obchodného majetku a preradené do osobného užívania (a daňovník ho stále používa na dosiahnutie príjmov), môže si uplatniť do výdavkov sadzbu základnej náhrady. Ak daňovník použije na pracovnú cestu vlastné motorové vozidlo, ktoré nie je zahrnuté do obchodného majetku a uplatní si náklady do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky, je povinný preukazovať cenu pohonných látok platnú v čase nákupu (prostredníctvom „bločkov“).
2. Druhým spôsobom je uplatnenie si paušálnych výdavkov vo výške zákonom stanoveného percenta z preukázateľného nákupu pohonných hmôt za príslušné zdaňovacie obdobie, kedy nebude musieť viesť žiadnu evidenciu. Podnikateľ si teda môže do nákladov dať 50 % zo spotreby benzínu/nafty, pričom si nemusí viesť knihu jázd a prepočítavať spotrebu. Uvedený spôsob ale nemusí zohľadňovať všetky skutočné peňažné prostriedky na nákup pohonných hmôt. Uvedený spôsob šetrí podnikateľovi čas a tiež náklady, ktoré by musel vynaložiť na zaplatenie účtovnej firmy za spracovanie.
Dôležitým faktorom na rozhodnutie, či si podnikateľ uplatní paušálne alebo skutočné výdavky pri používaní vlastného vozidla nezaradeného do obchodného majetku je tiež predmet jeho podnikania. Uvedený spôsob uplatnenia výdavkov je nevhodný najmä pre takých daňovníkov, ktorí majú dopravu v predmete podnikania (napr. taxi služba). Ten daňovník, ktorý použije na cestovanie iné vozidlo ako vlastné (napr. prenajaté), môže do výdavkov zahrnúť len spotrebu za pohonné látky (§ 19 ods. 2 písm. l)).
