Pri zakladaní spoločnosti s ručením obmedzeným sa väčšina spoločníkov zaoberá zisťovaním
skutočností, ktoré im vyplývajú z postavení v danej spoločnosti – či už ide o vystupovanie v pozícií
zamestnanca alebo konateľa. V článku sa pokúsime priblížiť k danej problematike a uvedieme
základné povinnosti, ktoré sa Vás týkajú nie len z pohľadu daní alebo odvodov, ale tiež z účtovného
hľadiska.
Spoločník v spoločnosti môže za svoj výkon poberať odmenu za výkon funkcie konateľa.
Z pohľadu zákona o dani z príjmov je uvedený príjem kategorizovaný ako príjem zo závislej činnosti.
Spoločnosť nie je síce jeho zamestnávateľom, ale aj napriek tomu je potrebné, aby sa zaregistrovala
na príslušnom daňovom úrade ako platiteľ dane zo závislej činnosti. Registráciu je nutné realizovať
ku dňu, kedy jej vznikla povinnosť uhradiť odmenu. Z časového hľadiska, je uvedenú povinnosť
nutné realizovať do 15 dní od vzniku povinnosti zraziť preddavky na daň. Ak má spoločník podpísané
vyhlásenie a chce si uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane (alebo si ju neuplatňuje), príjem sa bude
vždy zdaňovať preddavkom na daň z príjmu. Spoločník, ktorý nemá v spoločnosti žiaden pracovný
pomer je z hľadiska odvodov do zdravotnej poisťovne posudzovaný ako zamestnanec s príjmom zo
závislej činnosti. Pre odvody do zdravotnej poisťovne je vymeriavacím základom príjem zo závislej
činnosti. Čo sa týka sociálnej poisťovne – tam je dôležité posúdenie pravidelnosti vyplácania odmeny
(pravidelné alebo nepravidelné).
Spoločník môže v spoločnosti vystupovať aj ako zamestnanec. Čo to však znamená? Ide
o klasický pracovnoprávny vzťah, ktorý je uzatvorený písomnou zmluvou a riadi sa zákonitosťami
Zákonníka práce. V prvom kroku sa spoločnosť musí zaregistrovať na príslušnom daňovom
úrade ako „platiteľ dane zo závislej činnosti“ k termínu, kedy vznikla povinnosť vyplatiť mzdu.
Povinnosť musí byť realizovaná do 15 dní od vzniku povinnosti zraziť daň alebo preddavky na
daň. Príjem spoločníka v tomto prípade bude posúdený ako príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona
o dani z príjmov). Následne spoločník podpíše v spoločnosti vyhlásenie, kde bude uvedené, či si
uplatní daňový bonus, nezdaniteľnú časť základu dane, či je poberateľom dôchodku a pod. Ak si
spoločník uplatní nezdaniteľnú časť základu dane alebo neuplatní, jeho príjem sa bude vždy zdaňovať
preddavkom na daň z príjmov. Taktiež netreba zabúdať, že zamestnanec – spoločník má tiež nárok
na zabezpečovanie stravy (napr. formou stravných lístkov). Takýto príjem je však oslobodený od
dani z príjmov. Z hľadiska odvodov v rámci zdravotnej aj sociálnej poisťovne je takýto zamestnanec
posúdený ako riadny zamestnanec, ktorý má príjem zo závislej činnosti.
Ďalšia situácia môže nastať, keď sa spoločník (ktorý je zároveň zamestnancom) poberá
príjem za výkon funkcie konateľa na základe mandátnej zmluvy. V uvedenom prípade nie je možné
samostatne zdaniť osobe príjem plynúci na základe pracovného pomeru a príjem za výkon funkcie,
ak mu vyplynuli naraz v tom istom mesiaci. Príjmy sú zdaňované spoločne. Príjem, ktorý je zdanený
preddavkom na daň z príjmov, je konateľ povinný uviesť do daňového priznania alebo do ročného
zúčtovania dane.
Taktiež môže nastať situácia, že spoločník v spoločnosti nevystupuje ani ako zamestnanec
a tiež nepoberá odmenu za výkon funkcie konateľa. Môže si však len vyplácať podiel na zisku, ktorý
spoločnosti vznikne. Z pohľadu zákona nie je tento príjem považovaný za predmet dane z príjmov.
Keďže takáto spoločnosť nemá status zamestnávateľa, nevzniká povinnosť registrácie na daňovom
úrade ako platiteľa dane zo závislej činnosti. Avšak netreba zabudnúť, že z hľadiska odvodov do
zdravotnej poisťovne je takýto príjem považovaný za dividendu, kde je potrebné zaplatiť odvody na
verejné zdravotné poistenie.
