Veľa podnikateľov, či už ide o platiteľov dane z pridanej hodnoty (DPH), alebo nie, riešia problematiku DPH pri kúpe služieb z krajín EÚ. V prvom rade je nutné si uvedomiť a zadefinovať miesto dodania služby. Subjekt je povinný zdaňovať výlučne obstaranie iba tých služieb, ktoré majú miesto dodania na Slovensku. Túto problematiku určuje legislatíva, konkr. zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a to paragrafy 15 a 16.
Konkrétne paragraf 16 uvedenej legislatívy upravuje špecifické zatriedenie pre správne určenie miesta dodania služby. Z toho dôvodu je nutné, aby si subjekt preveril, či sa obstaranie týka tohto paragrafu. Miestom dodania môže byť Slovensko, ale tiež aj iná krajina v rámci EÚ, alebo tretia krajina. V prípade, ak je jasné určenie miesto dodania podľa paragrafu 16, určí sa miesto dodania podľa paragrafu 15, ods. 1, čím je Slovenská republika.
Otázka je tiež, či je podnikateľ riadnym platiteľom DPH, alebo nie, a to z pohľadu možného odpočtu DPH z obstaraných služieb (ak je riadny platiteľ DPH), alebo registrácie pre DPH (ak nie je platiteľom DPH).
Kto je riadnym platiteľom DPH? Ide o subjekt, ktorý získal registráciu na svojom daňovom úrade a to buď z dôvodu prekročenia obratu 49 790 EUR, alebo dobrovoľnej registrácie, alebo z dôvodu kúpy časti podniku platiteľa DPH. Platiteľ DPH nemá na Slovensku pred nákupom služby z inej krajiny EÚ registračnú povinnosť. Pri obstaraní služieb poskytne dodávateľovi svoje údaje a to vrátane IČ DPH, ktoré mu daňový úrad pridelil. Dodávateľ je povinný mu faktúru vystaviť bez DPH so slovnou informáciou “prenesenie daňovej povinnosti”, ktorá nemusí byť v slovenskej mutácií. Dodávateľ následnej neúčtuje DPH inej krajiny a to z dôvodu, že povinnosť zdaniť a odviesť DPH vznikne na strane odberateľa. V tomto momente prichádza k tzv. “samozdaneniu”. Riadnemu platiteľovi DPH vznikne nárok na odpočítanie časti alebo celej hodnoty DPH, v závislosti od účelu použitia služby. Taktiež v tomto okamihu vzniká zo zákona podmienka na uplatnenia si práva na odpočet DPH tak, aby ju viedol v záznamoch v zmysle paragrafu 70 príslušnej legislatívy. Na uplatnenie práva na odpočet DPH nevzniká potreba vystavenia faktúry zo strany odberateľa.
Ak službu obstaráva subjekt, ktorý nie je platiteľom DPH, má povinnosť registrácie na daňovom úrade o pridelenie IČ DPH a to ešte pred nákupom služby. Častý problém vzniká pri obstarávaní služieb napríklad z Facebook alebo Google, čo si mnohí neplatitelia DPH neuvedomujú. Rovnaké pravidlo zdanenia platí pre neplatiteľov DPH ako aj pri riadnych platiteľoch DPH. Na rozdiel od platiteľov DPH je v tom, že neplatiteľ nemá nárok na odpočet DPH a to aj napriek faktu, že sa na úrade registroval a bolo mu pridelené IČ DPH. Ide však len o “polovičné platcovstvo”. Povinnosť voči daňovému úradu bude mať neplatiteľ v tom, že podá daňové priznanie a to len za ten kalendárny mesiac, kedy mu vznikne daňová povinnosť. Kontrolný výkaz nie je povinný podávať. Ak mu takáto situácia nenastane, nepodáva nulové priznanie.
