Väčšina z nás už vie, že zamestnanec, ktorý pracuje cez sviatok má nárok na príplatok za prácu cez sviatok. Tento príplatok je vyšší ako príplatok za nočné práce. Namiesto príplatku si môže zamestnanec vybrať (platené) náhradné voľno. Závisí to však od dohody medzi zamestnávateľov a zamestnancom.
Pracovať cez štátny sviatok nie je veľmi príjemné, keď vieme, že naši príbuzný a priatelia sú v tieto dni doma, preto zákonník práce hovorí o tom, že ten kto pracuje práve cez sviatok má nárok na príplatok navyše alebo na tzv. náhradné voľno. Výber možnosti, ktorú zamestnanec dostane závisí od dohody medzi ním a zamestnávateľom.
Práca počas sviatku znamená realizovať pracovnú činnosť, ktorá je dohodnutá v pracovnej zmluve medzi zamestnancom a zamestnávateľom na trvalý pracovný pomer. Zákonník práce vymedzuje tieto sviatky, čiže nie každý deň, o ktorom si myslíme, že je sviatok ním aj naozaj je. Z pohľadu Zákonníka práce sú to štátne sviatky a dni pracovného pokoja. Z toho vyplýva, že práca vo sviatok znamená pracovať počas štátnych sviatkov alebo dní pracovného pokoja.
Ak zamestnanec čerpá dovolenku počas sviatku, tento deň sa mu nezapočítava do dovolenky, čo znamená, že za tento deň mu nepatrí náhrada mzdy za dovolenku ale náhrada mzdy za sviatok. Samozrejme je nutné spomenúť, že je rozdiel, ak je zamestnanec zamestnaný na trvalý pracovný pomer, alebo ide o dohodu či brigádu.
Zákon jasne definuje, že v deň odpočinku sa môžu realizovať len také pracovné aktivity, ktoré sa nemôžu vykonávať v pracovných dňoch a sú nevyhnutné. Zamestnávateľ môže takéto práce nariadiť len vo výnimočných prípadoch aj to až po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
Ide napríklad o nasledovné druhy aktivít:
- opravárenské práce
- inventúrne alebo uzávierkové operácie
- tie, ktoré sú spojené s kŕmením a ošetrovaním hospodárskych zvierat
- súrne práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe alebo pri zbere plodín
- práce, ktoré sa realizujú v nepretržitej prevádzke
- práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych životných udalostiach
- zdravotnícke práce
- stráženie objektov a pod.
Počas Veľkonočnej nedele nastáva zvláštna situácia, ktorá hovorí o tom, že podľa Zákonníka práce nejde o deň, ktorý by bol sviatkom v zmysle príplatkov. To znamená, že ak sa počas tohto dňa realizuje pracovná aktivita, vníma sa to ako keby išlo o bežnú nedeľu z hľadiska mzdového benefitu. Súčasne ale platí vyššie uvedené ustanovenie o tom, aký druh práce možno počas Veľkonočnej nedele vykonávať.
Najčastejšie sa pracuje cez víkendy práve v nasledovných oblastiach:
- Čerpacie stanice s PHM
- Automobilový priemysel
- Gastronomické zariadenia
- Stráženie objektov
- Dopravné služby
- Zdravotnícke zariadenia
- Turizmus
Práca počas víkendu
Napriek tomu, že väčšina z nás považuje víkend za voľno, Zákonník práce nevymedzuje za prácu počas víkendu žiadne príplatky ani iné mzdové zvýhodnenia či náhradné voľno. Zamestnanci, ktorí realizujú pracovnú činnosť počas víkendu nemajú nárok na žiaden príplatok a ani zvýhodnenie, ak samozrejme nepracujú prácu nadčas.
Ak ste odpracovali 5 pracovných dní v plnom rozsahu a zamestnávateľ vám napriek tomu určí prácu počas víkendu, to znamená, že ide o prácu nadčas, za ktorú vám podľa Zákonníka práce patrí príplatok vo výške 25 % z priemerného zárobku, a v prípade rizikových prác vám prináleží príplatok vo výške 35 %.
Náhradou za príplatok môže byť aj náhradné voľno, kedy za počet hodín aký ste odpracovali cez prácu nadčas cez víkend, získate rovnaký počet hodín náhradného voľna. Jednoznačne ak bude cez víkend niektorý zo štátnych sviatkov, berie sa takýto víkendový deň za sviatok a uplatňujú sa pre neho podmienky, ktoré sú stanovené v Zákonníku práce pre prácu vo sviatok a mzdové zvýhodnenie pri práci počas sviatku.
Zákonník práce jasne definuje, že ak ide o prácu realizovanú počas sviatku, má zamestnanec nárok okrem dosiahnutej mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve na mzdové zvýhodnenie, ktoré je vo výške 50 % z jeho priemerného platu. V praxi to znamená, že zamestnanec má bežnú mzdu zvýšenú o tento príplatok.
Náhrada mzdy za sviatok nepatrí ani takému zamestnancovi, ktorý neospravedlnene zamešká nastúpiť do práce predchádzajúcu sviatku alebo nasledujúcu zmenu po sviatku, prípadne ich časť. Nepatrí mu ani vtedy ak zmešká nariadenú zmenu počas sviatku alebo jej časť.
Namiesto príplatku môže zamestnanec dostať tzv. (platené) náhradné voľno. Všetko to závisí od dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Pre náhradné voľno platí, že za hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi hodina náhradného voľna, ale stráca nárok na mzdové zvýhodnenie.
Zamestnancovi, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou a čerpá náhradné voľno za prácu vo sviatok, patrí mu klasická mzda počas čerpania tohto voľna. Uvedenému zamestnancovi už ale náhrada mzdy za čas čerpania náhradného voľna nepatrí, pokiaľ nie je v pracovnej alebo kolektívnej zmluve dohodnuté inak.
Osoby, ktoré pracujú na dohodu žiaľ nemajú nárok na finančné zvýhodnenie za prácu cez štátny sviatok, aj keď posledná novelizácia Zákonníka práce mierne posilnila ochranu zamestnancov pracujúcich na nejaký typ dohody. Zamestnanec, ktorý realizuje svoju prácu mimo riadneho pracovného, je tak oproti klasickému zamestnancovi v nevýhode.
Príplatky a ani náhradné voľno sa netýkajú uvedených typov zmlúv:
dohoda o brigádnickej práci študentov
dohoda o vykonaní práce
dohoda o pracovnej činnosti.
