Legislatíva na Slovensku ustanovuje preddavky ako povinnú úhradu na daň, ktorá sa hradí v priebehu zdaňovacieho obdobia v prípade, ak výška dane nie je ešte známa. Preddavkami môžeme teda chápať ako zálohu na daň z príjmov, ktorej presnú výšku bude daňovník – podnikateľ vedieť až po skončení roka. Táto povinnosť však nevzniká automaticky všetkým. Táto povinnosť vzniká na strane daňovníka – fyzickej osoby/podnikateľa, ktorý je povinný dohliadnuť na úhradu v prípade, ak mu takáto povinnosť vzniká.
Povinnosť vzniká vtedy, ak sa presiahne suma na daň z príjmov nad hodnotu 2 500 EUR. V prípade, že fyzická osoba – živnostník nedosiahne túto hodnotu (vrátane), preddavky na daň z príjmov hradiť nemusí. Pri výpočte daňovej povinnosti sa vychádza zo základu dane, ktorý sa zistil v predchádzajúci rok. Tento základ dane sa však znižuje o tzv. nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a použije sa sadzba dane, ktorá je platná v zdaňovacom období.
Čo však v prípade, ak si fyzická osoba – podnikateľ odloží podanie daňového priznania? Takáto osoba má z príslušnej legislatívy možnosť podať si odklad na podanie daňového priznania a to o najviac 6 kalendárnych mesiacov (v prípade, že jej plynuli príjmy zo zahraničia). V prípade, že príjmy pochádzali výlučne z tuzemska, táto možnosť sa skracuje na 3 mesiace, t. j. do 30. 06. 2017. Ak osoba požiadala o odklad na podanie daňového priznania raz, nie je možné už lehotu ďalej predĺžiť na nový termín. Čo sa týka preddavkov, tie osoba hradí v preddavkovom období, ktoré je iné ako zdaňovacie obdobie. Koniec a začiatok závisí od toho, kedy subjekt podal svoje daňové priznanie. Vďaka odkladu môžu nastať dve situácie, a teda príde buď k predĺženiu alebo skráteniu obdobia na hradenie preddavkov. Toto obdobie začne prvým dňom po uplynutí lehoty na podanie priznania za predošlé obdobie a končí posledným dňom lehoty na podanie priznania v ďalšom období. V prípade, že osoba podá priznanie v riadnom termíne, jeho preddavkové obdobie začína v mesiaci apríl bežného kalendárneho roka a končí do marca nasledujúceho roka. Nakoľko preddavkové obdobie nie je rovnaké ako zdaňovacie obdobie, v priznaní sa daň zníži iba o tú časť preddavkov, ktoré boli hradené. V prípade odkladu daňového priznania sa preddavky nehradia spätne.
Postup v prípade, že daňovníkovi nevznikne povinnosť hradiť preddavky je taký, že daňový úrad požiada o vrátenie preddavkov, ktoré boli hradené. V prípade, že daňovníkovi vznikne povinnosť uhradiť preddavky v nižšej sume, prevyšujúca časť už uhradených preddavkov sa započíta na ďalšie preddavky. Ak daňovníkovi vychádzajú vyššie preddavky ako hradil, platí ďalšie preddavky v navýšenej sume. Rozdiel daňový úrad nevypláca spätne. Keď daňovník využije možnosť odkladu na podanie priznania, môže si dĺžku preddavkového obdobia upraviť. V prípade však, ak daňovníkovi nevznikne hradiť ďalej preddavky, je dobré podať priznanie v riadnej zákonom stanovenej lehote. V prípade však, že mu nastane situácia, že bude hradiť vyššie preddavky, oplatí sa informovať daňový úrad a využiť možnosť predĺženého podania.
Môže vzniknúť aj situácia, že daňovníkovi vznikne povinnosť hradiť preddavky v takej sume, ktorú nie je schopný zaplatiť. Existuje možnosť, že v takýchto výnimočných prípadoch požiada daňový úrad o určenie preddavkov v inej výške, alebo v inej lehote. Na tento krok však musí mať závažné a opodstatnené dôvody. Daňový úrad môže takejto žiadosti vyhovieť a zároveň aj nemusí, preto nie je dobré sa na tento krok spoliehať.
