Beáta Sirotná
Jej prvé skúsenosti s účtovníctvom a ekonómiou nadobudla ešte na strednej – vyštudovala Obchodnú akadémiu Dudova 4 v Bratislave. Po maturite sa venovala spracovaniu účtovníctva v niekoľkých väčších spoločnostiach na pozíciách účtovník, personalista, ekonóm. Nasledovalo založenie spoločnosti, poskytujúcej vedenie jednoduchého a podvojného účtovníctva, spracovanie miezd a personalistiku, ekonomické poradenstvo a mnohé iné.

Započítavanie pohľadávok v účtovníctve

Dnes si priblížime problematiku vzájomného započítania pohľadávok a daňový dopad, ktorý s tým súvisí, uvedieme, aké sú základné princípy daňovej tvorby opravnej položky k pohľadávkam a dodanenie záväzkov na účely príslušnej legislatívy.

Z praxe môžeme konštatovať, že najčastejšie sa vyskytuje situácia, kedy spoločnosti majú voči sebe pohľadávky a záväzky, ktoré sa môžu voči sebe započítať. Vtedy sa spoločnosti dohodnú, že ich nevyrovnajú finančne, ale uskutočnia vzájomný alebo jednostranný zápočet. Na vzájomný zápočet sa musíme pozrieť z pohľadu tvorby opravnej položky. Konkrétne § 20 Zákona o dani z príjmov rozlišuje pri štandardnej obchodnej spoločnosti dve možnosti posúdenia daňovej tvorby opravnej položky. Prvou možnosťou sú pohľadávky prihlásené do konkurzu a reštruktualizácie. Druhou možnosťou je daňová tvorba opravnej položky a to podľa § 20 ods. 14 Zákona o dani z príjmov, kde legislatíva hovorí o splnení určitých kritérií na daňovú tvorbu opravnej položky. V § 20 zaraďujeme pohľadávky, ktoré spĺňajú charakter nepremlčanosti, t. j. že neuplynul časvý test premlčania. V Obchodnom práve je štandardná doba premlčania štyri roky a v Občianskom práce sú to tri roky. Legislatíva ďalej upozorňuje na skutočnosť, že pohľadávka musí byť zahrnutá do zdaniteľných príjmov. Ak teda máme pohľadávku, ktorá je nepremlčaná, zahrnutá do zdaniteľných príjmov a nie je v režime konkurzu a reštrukturalizácie, na to aby sme mohli vytvoriť z daňového hľadiska opravnú položku, musí uplynúť časový test. Častový test je v zákone vymedzený tak, že ak od splatnosti upolynulo 360 dní, máme podľa legislatívy právo tvoriť až do výšky 20 % menovitej hodnoty alebo jej neuhradenej časti pohľadávky. Ak uplynie viac ako 720 dní od splatnosti tvoriť môžme až do výšky 50 % menovitej hodnoty, alebo jej neuhradenej časti pohľadávky. Ak uplynie viac ako 1080 dní od splatnosti, tvoriť môžeme až do výšky 100 % menovitej hodnoty alebo jej neuhradenej časti pohľadávky.

Právo daňovej tvorby opravnej položky po jej zaúčtovaní automaticky vzniká, ak spĺňa všetky náležitosti a je na daňovníkovi ako sa rozhodne pristúpiť k tvorbe daňovej opranej položky. Netreba však zabúdať na premlčaciu dobu, daniteľný príjem a časový test.

V prípade, ak sa daňovník rozhodne pre daňovú tvorbu opravnej položky v sústave podvojného účtovníctva a chce si takýto výdavok uplatniť, treba porovnávať účtovnú a daňovú tvorbu opravnej pložky. V prípade, že nastane medzi nimi rozdiel, ktorý je v nákladoch a nie je daňovo uznaný, musí byť predmetom úpravy základu dane. Pokiaľ si daňovník v rámci vnútorného podniku zjednotí daňový a účtovný aspekt, tak v praxi takýto rozdiel nebude vznikať.

Zákon o dani z príjmov tiež rieši otázku záväzkov, ktoré sú upravené v § 17 ods. 27, kde sú zrkadlovo poňaté väzby na povinnosť dodanenia záväzku, ak nie je uhradený. Pričom Zákon o dani z príjmov hovorí, že musí ísť o záväzok, ktorý je spojený s daňovým výdavkom. Pokiaľ sa jedná o majetok, ktorého výdavok vzniká napríklad spotrebou alebo odpisom, v tom prípade sa testuje k tomuto záväzku časový test, rovnako ako pri daňovej tvorbe opravnej položky. Zákon poukazuje, že ak od splatnosti uplynulo viac ako 360 dní, je možné základ dane zvýšiť minimálne (pri daňovej tvorbe opravnej položky je to maximálne) o hodnotu  20 %. Ak uplynie viac ako 720 dní, základ dane je možné zvýšiť minimálne o hodnotu 50 %. A ak uplynie viac ako 1080 dní základ dane je možné zvýšiť minimálne o hodnotu 100 %. Takisto sa vychádza z menovitej hodnoty záväzkov respektíve z ich nesplatenej časti.

Treba si však uvedomiť, že naša pohľadávka je záväzok násho dlžníka a náš záväzok je pohľadávka nášho veriteľa, a ak sa stretnú a sú spôsobilé na zápočet, možno vykonať zápočet z pohľadu zvájomých vzťahov. Legislatíva konštatuje, že pokiaľ ide o pohľadávku, ktorá je spôsobilá na zápočet, nie je možné daňovo tvoriť opravnú položku. Ak by sme aj splnili vyšie uvedené podmienky ako časový test, nepremlčanosť a inštitút zdaniteľného príjmu musíme ešte otestovať, či neexistuje voči rovnakej osobe u nás záväzok, a či nie sú  započítateľné na účely vyrovnania týchto vzájomných vzťahov. Ak sú, tak nesmieme pristúpiť na daňovú tvorbu opravnej položky. Avšak pri záväzkoch sa takáto podmienka nenachádza. Ak sa pri záväzku nepristúpi k započítaniu, ale sú spôsobilé na zápočet, tak tam sa aplikuje častový test a záväzok by musel byť dodanený.

Share

Beáta Sirotná

Dobrý deň! Volám sa Beáta Sirotná. Profesne sa venujem podvojnému a jednoduchému účtovníctvu, spracovaniu miezd, personalistike a ekonomickému poradenstvu.