Beáta Sirotná
Jej prvé skúsenosti s účtovníctvom a ekonómiou nadobudla ešte na strednej – vyštudovala Obchodnú akadémiu Dudova 4 v Bratislave. Po maturite sa venovala spracovaniu účtovníctva v niekoľkých väčších spoločnostiach na pozíciách účtovník, personalista, ekonóm. Nasledovalo založenie spoločnosti, poskytujúcej vedenie jednoduchého a podvojného účtovníctva, spracovanie miezd a personalistiku, ekonomické poradenstvo a mnohé iné.

Vstupná cena vs. odpisy

Aby sa mohli účtovné odpisy čo najprešnejšie uplatniť, je veľmi dôležité, aby bola správne určená vstupná cena, ktorá je jedným z rozhodujúcich faktorov pre správne odpisovanie. Globálne, z legislatívneho pohľadu určuje vstupnú cenu Zákon o dani z príjmov. Radi by sme uviedli, že v účtovníctve môžu veľmi často nastať také situácie, kedy je vstupná cena majetku určená identicky, avšak sú aj situácie, kedy sa od účtovníctva odlišuje.

Ako sme spomínali vyššie, primárne vstupnú cenu určuje Zákon o dani z príjmov, konkr. § 25 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, pre všetky možné formy obstarania hmotného majetku. Ten vychádza z ocenenia hmotného majetku v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktoré je záväzné aj na účely zákona o dani z príjmov, až na niektoré výnimky.

Stanoviť vstupnú cenu môžeme:

  • identicky ako v účtovníctveak sa majetok obstaráva zakúpením, vlastnou produkciou; zlúčením, splynutím alebo rozdelením v skutočných hodnotách – v uvedených možnostiach sa majetok ocení v zmysle § 25 zákona o účtovníctve;
  • inak, ako je určené v účtovníctve ak sa majetok obstaráva darovaním alebo priamym vkladom do základného imania; zlúčením, splynutím alebo rozdelením v pôvodných cenách, alebo ak sa riadiace osoby vo firme rozhodnú preradiť svoj osobný majetok do majetku firmy – v uvedených prípadoch je možné oceniť majetok osobitne.

V zmysle § 25 ods.1 písm. a) zákona o dani z príjmov považujeme za vstupnú cenu práve obstarávaciu cenu. Majetok, ktorý budeme oceňovať obstarávacou cenou, môže byť získaný:

  • kúpou od iného subjektu;
  • darovaním (buď od fyzickej osoby alebo právnickej osoby), kedy sa obstarávacia cena určuje zo strany predajcu. Musí však ísť o majetok, ktorý si darca nezahrnul do svojho vlastného majetku;
  • ako vklad zo strany fyzickej osoby do obchodnej spoločnosti, kedy je obstarávacia cena zistená u vkladateľa, ale iba v prípade že ide o vklad hmotného majetku, čiže nepeňažný vklad, ktorý predtým nebol zahrnutý do majetku u fyzickej osoby.

Účet 042 sa používa v podvojnom účtovníctve na obstaraný dlhodobý hmotný majetok a jeho technické zhodnotenie. V jednoduchom účtovníctve sa takýto majetok zapíše do knihy dlhodobého majetku a jeho úhrady do výdavkov, ktoré nemajú vplyv na základ dane z príjmov.

Do obstarania dlhodobého hmotného majetku patria aj tie náklady, ktoré spadajú do obstarávacej ceny majetku až do chvíle, kým sa majetok nezaradí do účtovníctva a účtovných kníh. Tie sa nachádzajú  v postupoch účtovania, konkr. v § 35 ods. 1 v postupov účtovania pre podvojné účtovníctvo. V jednoduchom účtovníctve sa riadime podľa § 10 ods. 19 – t. j. postupy pre účtovanie v jednoduchom účtovníctve.

V prípade, že riešime problematiku stavebných firiem – pod uvedením do užívania rozumieme vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby alebo rozhodnutie o dočasnom užívaní stavby, počas skúšobnej prevádzky (viac v Stavebnom zákone).

Samotný výpočet možných nákladov je dosť rozsiahly a navyše nie je úplný. Ak subjektu  vzniknú náklady, kde bude preukázaná príčinná náväznosť s obstaraním majetku, bude s nimi narábať ako s investičnými nákladmi a budú pripočítané k obstarávacej cene. Z vlastných skúseností a praxe môžeme tvrdiť, že  môže ísť o rôzne provízie, alebo úhrady za právne služby, daňového poradcu alebo expertízy a pod.

Share

Beáta Sirotná

Dobrý deň! Volám sa Beáta Sirotná. Profesne sa venujem podvojnému a jednoduchému účtovníctvu, spracovaniu miezd, personalistike a ekonomickému poradenstvu.